História bádania spadá do začiatku 20. storočia a za jeho iniciátora sa môže považovať práca významného historika výtvarného umenia Erwina Panofskeho Studies in iconology (1939). Pojmy ikonologia a ikonografia sa však v európskej spisbe objavujú už od konca 16. storočia, pričom ich význam nebol presný a ustálený. Ani v súčasnosti jednotliví bádatelia striktne nerozlišujú obsah pojmu ikonografia (popis obrazu) od ikonológie (interpretácie obrazu v kultúrnych kontextoch), i keď ambíciou je ikonologická analýza diela.

Hudobná ikonografia sa začala formovať postupne, s rozvojom hudobnohistorického bádania a rozširovania poznatkov o dobovom inštrumentári, interpretačnej praxi, hudobníkoch a úlohe hudby v dejinách kultúry a spoločnosti aj na základe obrazových dokumentov. Prvé práce v tomto smere vznikli už v prvých desaťročiach minulého storočia (Hugo Leichtentritt, Heinrich Besseler). Ďalšie nekoordinované sústreďovanie poznatkov o hudobno-obrazových dokumentoch vytvorilo potrebu systematicky dokumentovať hudobné ikonogramy na medzinárodne koordinovanej úrovni a zároveň sa odhalila aj potreba riešiť metodologické aspekty výskumu.

Nová etapa hudobnoikonografického bádania sa začala v roku 1971, keď bol založený dokumentačný projekt hudobných ikonogramov RIdIM (Répertoire International d’ Iconographie Musicale) v rámci Medzinárodnej asociácie hudobných knižníc (IAML). Jeho cieľom sa stalo koordinovať systematickú hudobnoikonografickú dokumentáciu na medzinárodnej úrovni, podporiť hudobnoikonografický výskum a vytvoriť priestor pre výmenu skúseností a prezentáciu výsledkov bádania. V tom čase sa aktivizoval hudobnikonografický výskum aj na Slovensku a vznikli prvé štúdie vyjadrujúce sa k metodologickým otázkam ale zverejňujúce aj interpretáciu konkrétnych prameňov. Výsledky RIdIM sa prejavili najmä v oblasti vytvorenia štandardov pre jednotnú katalogizáciu hudobných ikonogramov, ktorá sa v súčasnosti rozvíja do podoby elektronickej on-line katalogizácie a vytvorenia medzinárodnej elektronickej databázy ikonografických prameňov. Zapojenie do projektu a komunikácia sa realizuje prostredníctvom národných centrál RIdIM, z ktorých najstaršie a najaktívnejšie sú Centre d'Iconographie Musicale v Paríži (založené Genevieve Thibault r. 1967) a Research Centre for Music Iconography (založené Barrym S. Brookom a Emanuelom Winternitzom roku 1972). Pozornosť dokumentácii a výskumu hudobných ikonogramov venujú aj dve ďalšie medzinárodné organizácie: International Council for Traditional Music – Study Group for Music Iconography a International Council of Museums – CIMCIM, čo viedlo k myšlienke zjednotiť odbornú verejnosť zaoberajúcu sa hudobnou ikonografiou a prepojiť komunikačné i podporujúce finančné kanály prostredníctvom Zmiešanej komisie, ktorá bola ustanovená koncom roku 2004 na spoločnom stretnutí zástupcov všetkých troch organizácií. Doterajšia práca Zmiešanej komisie vyústila do myšlienky vytvoriť nové Medzinárodné centrum RIdIM, ktorému inštitucionálny základ vytvorí Národný inštitút histórie a umenia (INHA) v Paríži.